Od podpísania zmluvy o únii medzi NSR a NDR uplynie 30 rokov

Pád berlínskeho múru 9. novembra 1989 a prvé i posledné slobodné parlamentné voľby v NDR, ktoré sa konali 18. marca 1990, prispeli k zásadným zmenám vo východnom Nemecku. Občania dávali jednoznačne najavo snahu o opätovné zjednotenie so svojím západným susedom, čím boli snahy východonemeckých vodcov Egona Krenza a Hansa Modrowa s cieľom presvedčiť verejnosť o nutnosti zachovať obrodenú NDR, odsúdené na neúspech. Parlamentné voľby v NDR to len potvrdili.

Volebným víťazstvom Aliancie za Nemecko (Allianz für Deutschland) sa otvorila cesta k rýchlemu zjednoteniu obidvoch nemeckých štátov. Východonemeckí občania odovzdali pri 93,4-percentnej volebnej účasti Aliancii pre Nemecko 48,1 percenta hlasov, čo sa zároveň vnímalo ako jednoznačný úspech zjednocovacieho úsilia spolkového kancelára Helmuta Kohla.

Vzápätí po vytvorení vlády Lothara de Maiziera- východonemeckým premiérom sa stal 12. apríla 1990 - sa začali rokovania o vytvorení menovej, hospodárskej a sociálnej únie medzi NSR a NDR.

Kancelár Helmut Kohl bol presvedčený o tom, že rýchle a trvalé zlepšenie životných podmienok vo východnom Nemecku prostredníctvom hospodárskej obnovy bolo nevyhnutným predpokladom úspešného zavŕšenia opätovného zjednotenia Nemecka. Súčasne bolo zrejmé, že len načrtnutím jasnej hospodárskej perspektívy sa mohla zastaviť vlna presídľovania východných Nemcov do západného Nemecka a stabilizovať politická a hospodárska situácia.

Počítalo sa s tým, že NDR sa preorientuje na trhové hospodárstvo, pričom základné body mala obsahovať zmluva o menovej, hospodárskej a sociálnej únii. Nerodila sa ľahko. Značne rozdielna bola sila ekonomík obidvoch štátov - podiel východného Nemecka na svetovom obchode dosahoval v roku 1989 iba 0,5 percenta, zatiaľ čo v NSR to bolo 11 percent.

So zreteľom na nezdravý stav hospodárstva Nemeckej demokratickej republiky varovalo veľa expertov pred tým, aby NDR nebola zo dňa na deň vystavená tlaku a súťaži so západonemeckou a medzinárodnou konkurenciou. Rýchla menová únia mohla mať podľa nich neblahé následky, pretože východonemecké podniky neboli so svojou slabou produktivitou ani zďaleka na rovnakej úrovni ako západonemecké.

Kritici rovnako varovali pred rýchlou zmenou socialistického, centrálne riadeného a plánovaného hospodárstva v NDR na trhové hospodárstvo v západnej časti rozdeleného Nemecka.

Základom rokovaní o menovej, hospodárskej a sociálnej únii a zároveň jednou z najproblematickejších tém bol kurz zámeny východonemeckej marky k západonemeckej. Návrh kancelára Helmuta Kohla - pre neho bolo nemecké zjednotenie absolútnou prioritou -, aby sa východonemecká marka menila kurzom 1:1, sa mnohým nepozdával, ale nakoniec sa presadil. Nepomohol ani apel Nemeckej spolkovej banky (Deutsche Bundesbank), ktorá poukazovala na to, že vysoké ohodnotenie východonemeckej meny môže ohroziť stabilitu meny západonemeckej.

Po sérií náročných rokovaní a zložitých diskusií sa napokon zrodila dohoda. Štátnu zmluvu o vytvorení menovej, hospodárskej a sociálnej únie podpísali 18. mája 1990 v Bonne ministri financií obidvoch nemeckých štátov Theodor Waigel za NSR a Walter Romberg za NDR. Účinnosť nadobudla 1. júla toho istého roku. Rovnako bolo dohodnuté, že od 1. júla 1990 sa nemecká marka (D-Mark) stane oficiálnou menou aj v NDR.

Východonemecký premiér Lothar de Maiziere komentoval podpis zmluvy týmito slovami: "Pre nás je dnes dôležitý deň. Nemecké zjednotenie sa začína skutočne napĺňať. Menová, hospodárska a sociálna únia robí proces zjednotenia nezvratným."

Možno povedať, že štátnou zmluvou z 18. mája 1990 sa celý menový, hospodársky a sociálny systém NSR fakticky rozšíril aj do NDR. Po prevzatí hospodárskeho a sociálnopolitického systému NSR a zavedení nemeckej marky ako jednotného a jediného platidla na území obidvoch nemeckých štátov bolo zjednotenie Nemeckej demokratickej republiky s Nemeckou spolkovou republikou prakticky ukončené.

Zjednotenie obidvoch štátov sa zavŕšilo 3. októbra 1990 – tento deň bol zároveň aj prvým krokom na ceste zjednotenia dovtedy rozdelenej Európy.